História

Dolina Piatich Poľských plies predstavovala v minulosti pastierske oblasti. Hole Dolín Roztoki a Piatich plies patrili od roku 1637 rodine Nowobilských. Šoltýs dediny Białki Wojciech Nowobilski dostal tieto oblasti v kráľovských udeleniach od Vladislava IV. Pozostatkom po starom pastierskom hospodárstve je do dnes existujúci kamenný salaš, slúžiaci v minulosti ako útočisko pre peších turistov a prvých horolezcov. Túto úlohu prestal plniť v roku 1876, kedy z iniciatívy Towarzystwa Tatrzańskiego(TT) – Tatranského spolku vznikla pri Malom plese prvá chata pri Piatich plesách.

Bola to malá, jednoizbová budova zo žulových blokov. Pomenovaná bola po Ludwikovi Zejsznerovi, vynikajúcom poľskom geológovi. "Pri ohnisku z kosodreviny turisti zabalení do deky a handrami odetí horali – sprievodcovia, ležia v kruhu na lôžku z kosodreviny, ohrievajúc si nohy pri ohnisku" – spomína Stanisław Witkiewicz. Chata bola hojne navštevovaná v lete, zatiaľ čo v zime ponechaná bez starostlivosti chátrala. Takmer každý rok boli vykonané nevyhnutné opravy, čo predstavovalo obrovské náklady. V tejto súvislosti sa Tatranský spolok (TT) v roku 1896 rozhodol pristúpiť k vybudovaniu novej, pohodlnejšej chaty.

Veľmi rýchlo sa začali stavebné práce. Už v roku 1898 bola dokončená nová chata. Mala drevené steny, pec a na spanie prične – oveľa lepšie chránila teda pred chladom, bola pohodlnejšia a rýchlo získala uznanie turistov. V súvislosti s rastúcou popularitou bola budova niekoľkokrát rozšírená a modernizovaná. Počas letnej sezóny sa chatou zaoberali: Jędrzej Nowobilski, Wojciech Budz, Jan Nowobilski, spolumajiteľ hôľ pri Piatich plesách, Maria Budzowa. V zime, začínajúc od roku 1907 hospodárila v Piatich plesách novovzniknutá Lyžiarska sekcia TT. Počas prvej svetovej vojny bola chata niekoľkokrát spustošená, ale neskôr s pomocou Vysokohorskej roty Poľskej armády bola opäť sprevádzkovaná. Prenájom po Márii prevzala jej dcéra Wiktoria Bigosowa. Chata slúžila turistom do roku 1924, kedy sa reformovaný oddiel Zakopane PTT rozhodol vyčleniť finančné prostriedky na ďalšiu, novú a väčšiu chatu.

 
Chata projektu Karola Stryjeńského / Práce na modernizácii tretej chaty.

Projekt budovy vykonal sám riaditeľ Školy drevárskeho priemyslu v Zakopanom – Karol Stryjeński. S obrovským nadšením sa začalo stavať. Toto nadšenie nestlmili dokonca ani neskoršie ťažkosti spojené predovšetkým s dopravou. Chata bola oficiálne uvedená do prevádzky až po siedmich rokoch. Veľkolepé slávnostné otvorenie sa konalo v roku 1932, ktoré zorganizoval Oddział Zakopiański PTT a nájomcovia Maria a Andrzej Krzeptowski. Chata sa tešila obrovskej popularite. Už v roku 1933 bolo rozhodnuté, aby sa zväčšila a zateplila. Budova bola obložená múrom zo surového kameňa. Po modernizácii, ktorá trvala len rok, mohla prijať asi o 50 % viac turistov. Konali sa tu sústredenia Poľského zväzu lyžiarov za účasti takých lyžiarov ako: Helena Marusarzówna, Stanisław, Jan a Andrzej Marusarzowie, Marian Orlewicz, Helena Becker, Bronisław Czech. Bolo to slávne obdobie medzivojnovej tatranskej turistiky. V roku vypuknutia druhej svetovej vojny Andrzej a Maria Krzeptowskí museli opustiť chatu a zanechali ju v starostlivosti Franciszka Gabrysia. Ešte toho istého roku sa Maria Krzeptowska vrátila a spolu so svojimi synmi Andrzejom a Józefom začali bývať v Piatich plesách. Po horách chodili partizánske oddiely a obyvatelia chaty sa aktívne podieľali v hnutí odporu. Chata šťastlivo prečkala obdobie vojny a okupácie a zrazu v máji roku 1945 z neznámych dôvodov úplne zhorela.



Tretia Chata pri Piatich plesách po modernizácii.

Po oslobodení PTT reaktivovalo svoju činnosť, ale o obnove spálených chát ešte neuvažuje. Rozhodnutie stavať ďalšiu chatu prijal Andrzej Krzeptowski spolu so ženou. Vďaka ich úsiliu, v roku 1947 pri Malom Plese stála malá, drevená budova. Bola to prvá po vojne zrekonštruovaná chata v Tatrách, ktorá fungovala do roku 1954. Teraz (od roku 1968) sa tam nachádza strážnica Tatranského národného parku.


Štvrtá chata.

V roku 1954 bola dokončená stavba súčasnej, už piatej chaty v poradí v Doline Piatich plies. Harmonicky zakomponovaná do obrazu krajiny, kamenno-drevená budova stojí na úplne inom mieste – na severnom brehu Predného plesa. Architektonicky (spolu s chatami na Polane Chochołowskej a na Hale Ornak) predstavuje prvotriedne úspechy povojnovej turistickej výstavby.


Zľava: Andrzej a Maria Krzeptowski.

V marci roku 1956 sa konalo slávnostné oficiálne otvorenie a riaditeľkou sa stala Maria Krzeptowska – dlhoročná gazdiná predchádzajúcich chát. Aj napriek obrovským problémom spojených so zásobovaním chaty (preprava na koňoch, nosenie tovaru na chrbte) vďaka úsiliu hostiteľov nikdy turistom nič nechýbalo a chata bola (a je!) známa pre svoju priateľskú pohostinnosť a domácku atmosféru. Konali sa tu športové sústredenia (napr. prípravy na olympijské hry v Mexiku), lyžiarske preteky (na Veľkonočnú nedeľu – zjazd) a mnoho ďalších podujatí. V roku 1957 Andrzej Krzeptowski spolu so synom Józefom prevzali chatu v Roztoke a Maria so synom Andrzejom zostali v Piatich plesách. V roku 1973 vedenie prevzali bratia Andrzej a Józef. Neskôr sa chatou zaoberal sám Andrzej. V roku 1998 sa pripojila k nemu dcéra Maria a potom druhá dcéra Marta.


Andrzej a Józef Krzeptowski, leto 1978 / Súčasné vedenie chaty

Najnovšia história turistickej chaty

V rokoch 2009 - 2010 vďaka podpore Nadácie EkoFundusz a Národného Fondu Ochrany Životného Prostredia a Vodného Hospodárstva vo Varšave bola vybudovaná ekologická infraštruktúra pre chatu v doline piatich plies.

Prestavaná Malá vodná elektráreň, generujúc 80 KW výkonu, poskytla možnosť fungovania biologickej čistiarni odpadných vôd, vystavanej v technológii BIOVAC. Taktiež umožnila odstúpenie od vykurovania budovy uhlím v prospech elektrického systému ústredného kúrenia. Ekologický efekt bol zosilnený tepelnou modernizáciou chaty.